Michal Králik

Vždy ma udivuje, koľko máme na Slovensku odborníkov. Pandémia, vojna, ochrana prírody… Ešte pozoruhodnejšie je, že len veľmi málo z nich je ochotných prijať bremeno zodpovednosti vo veciach verejných, zato anonymné prostredie internetu je ich plné. Aj v okolí Pribyliny sa vyskytol jeden takýto človek. Bloger vystupujúci pod menom „Dedič“. Už dlhšiu dobu sledujem jeho tvorbu, nakoľko sa venuje problematike a lokalite, ktorá sa ma bytostne dotýka. Vo svojich jedovatých článkoch plných zloby už stihol poopľúvať všetkých ľudí, ktorý sú z titulu výkonu svojho zamestnania zodpovední za správu predmetného územia. Zásahový tím medveďa, Správa Tatranského národného parku, starosta obce, predseda urbáru…na nikom nenechal nitku suchú. Sám seba stavajúc do role morálnej autority sa však vôbec neštíti občas si pravdu prikrášliť, občas pozmeniť a občas úplne zaklamať. Doteraz som na blogy tohto autora nereagoval, aj keď som s  ich demagogickým obsahom nesúhlasil. Vo svojom poslednom článku však odznelo moje meno, preto sa neviem a nechcem cez to preniesť mlčaním.

V blogu uverejnenom 15. augusta pod názvom „Kto bráni ľuďom pri vstupe do Tatier“ je pán Dedič hlboko konsternovaný osadením novej rampy na lesnej ceste Hrdovo, na križovatke so štátnou cestou č. 537. Uvedená rampa bola osadená v spolupráci troch pozemkových spoločenstiev (PSBU obce Liptovská Kokava na pozemku ktorého je rampa osadená, PSBU obce Pribylina a PSBU obce Východná) a teda sa nejedná o pohnútku „pána králička a pána kohútika“ ako uvádza autor. K osadeniu rampy sme sa nerozhodli z dôvodov ktoré vyfabuloval, ale preto, že nerešpektovanie zákazu vjazdu motorovými vozidlami na danú lesnú cestu už presiahlo únosnú mieru. Často sme sa na tejto ceste stretávali s ľuďmi, ktorí sa „šli len tak povoziť“, alebo s autami rómov, ktorí si takto uľahčovali prístup na miesta, kde uskutočňujú zber lesných plodov (ktorý mimochodom nie je v rozsahu 3-4 litríkov, ako pán Dedič uvádza v jednom zo svojich predchádzajúcich blogov, ale podarilo sa im ho dotiahnuť na priemyselnú úroveň). Nakoľko sa jedná o lesnú cestu v území s druhým stupňom ochrany, je neoprávnený vjazd motorovými vozidlami zakázaný už §13 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Preto nerozumiem pohoršeniu, ktoré u pána Dediča vzbudilo obmedzenie neoprávneného prístupu motorových vozidiel na lesnú cestu. Rampa netvorí neprekonateľnú prekážku a človek, ktorý sa vydá na turistiku alebo cyklista ju ľahko obíde.

Pán Dedič má však svoju pravdu, pretože je to zjavne človek, ktorý chodí po svete s otvorenými očami a každý deň sa snaží nájsť niečo čo ho nahnevá, aby si potom frustráciu zo svojho života mohol ventilovať písaním blogov, kde nadáva na „tých druhých“. A ak by to nebola rampa, tak v ďalšom svojom článku by sa kvetnato rozčuľoval nad autami, ktoré jazdia, parkujú, alebo ho ako cyklistu ohrozujú na predmetnej ceste (len pre ilustráciu si dovolím pripomenúť, že človek, ktorému tak bytostne vadí osadenie rampy na lesnej ceste len pred pár týždňami vo svojom blogu navrhol úplne odstavenie osobnej dopravy na Ceste Slobody, resp. obmedzenie max. rýchlosti na nej na 30 km/h) . Pán Dedič nenesie na svojich pleciach žiadnu zodpovednosť, preto si môže dovoliť luxus detinskej naivity vo svojom monochromatickom vnímaní sveta. Keď čítate jeho blogy, je potrebné si však uvedomiť, že ak niekoho zmrzačí alebo zabije medveď, nebude to pán Dedič, ktorý tu sentimentálne vypisuje o „mierumilovnej medvedičke“, koho budú ľudia hnať na zodpovednosť. Je treba si uvedomiť, že ak nezodpovedný róm , alebo akýkoľvek iný zberač lesných plodov odhodí ohorok z cigarety a zapríčiní tak vznik lesného požiaru, budú to úplne iní ľudia, ktorí budú musieť hodiny a možno dni riskovať svoje životy. Zatiaľ čo bude on sedieť za počítačom a konšpirovať kto za to môže. Pán Dedič nie je nový Rudolf Pado, česť jeho pamiatke, s ktorým som tiež často nesúhlasil, ale vždy som si pri ňom hlboko vážil, že sa pod svoje názory nehanbil a nebál podpísať.

Pamätám si ešte časy, keď hory boli miestom rovných chlapov, ktorí si dokázali povedať veci do očí. Preto Vás pán Dedič vyzývam,  aby ste si v budúcnosti, ak budete chcieť písať o niečom čo sa týka Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Pribylina, prišli najskôr overiť fakty.

Ing. Michal Králik

Predseda PSBU obce Pribylina