Michal Králik

Lykožrút je pomerne malý chrobák, ktorému sa však darí veľmi intenzívne polarizovať spoločnosť na Slovensku. Vynikajúci marketing iniciatívy „My sme les“ za výraznej podpory médií prebúdza srdcia bijúce za ochranu prírody. Bohužiaľ, nie všetky informácie, ktoré sa k ľuďom dostávajú sú objektívne. A tak sa vžila aj predstava o vysokých ziskoch majiteľov lesa z kalamitnej ťažby. Skúsme sa teda pozrieť na tieto „amorálne“ zárobky a vypočítať modelový príklad nákladov a výnosov pre hektár lesa napadnutého lykožrútom.

Takže, predstavme si, že vplyvom lykožrúta nám vyschol hektár 90 ročného lesa niekde v horskej oblasti severného Slovenska. Koľko teda zarobíme na predaji dreva? Na jedenom hektári takéhoto lesa rastie približne 300 kubíkov dreva. Drevo zo suchárov dokážeme zmanipulovať na piliarsku guľatinu kvalitatívnej triedy A/B, C a na vlákninu. Približné zastúpenie jednotlivých sortimentov je 1/3 objemu. Ceny dreva za posledné roky výrazne klesli. Dnes môžeme počítať zhruba s cenou 80 EUR/m³ za piliarsku hmotu A/B, 50 EUR/m³ za piliarsku hmotu C a 30 EUR/m³ za vlákninu. Tržby za drevo teda pri takomto zjednodušenom príklade predstavujú 16.000 EUR/ha. To sú aj napriek   zníženiu kvality dreva vplyvom lykožrúta a poklesu cien celkom pekné peniaze.

Náklady na ťažbu dreva, to znamená spílenie stromu, jeho odvetvenie, dopravu na odvozné miesto a zmanipulovanie na sortimenty predstavujú v priemere 20 EUR/m³ (náklady sa rôznia podľa použitej technológie, dĺžky trasy zbližovania dreva…). Za ťažbu teda zaplatíme 6.000 EUR. Následne potrebujeme drevo transportovať z odvozného miesta do spracovateľského závodu. Cena dopravy sa pohybuje okolo 10 EUR/m³. Stojí nás to teda ďalších 3.000 EUR. Z peňazí, ktoré sme získali predajom dreva nám teda zostáva 7.000 EUR.

Ďalšie náklady súvisia s lesopestovnou činnosťou pri obnove kalamitných plôch. Ako prvé zaplatíme 650 EUR za prípravu plochy na umelú obnovu lesa (upratanie haluziny a ostatných ťažbových zvyškov). Následne musíme plochu zalesniť asi 3.000 kusmi sadeníc, čo predstavuje náklady 1.400 EUR (cena sadenice cca. 0,20 EUR/ks, cena práce 0,27 EUR/ks). Avšak nie všetky vysadené stromčeky sa ujmu a tak je väčšinou potrebné uskutočniť v ďalších rokoch opakované zalesňovanie, ktoré nás stojí asi 700 EUR. Kultúru máme založenú a musíme sa o ňu starať ďalej. V priebehu 5 rokov vykonávame ochranu proti burine (vyžínanie) a ochranu proti ohryzu zverou. Náklady na vyžínanie predstavujú 150 EUR/ha/rok (v prípade, ak sa uskutočňuje 1x za rok, v prípade niektorých stanovíšť je však potrebné vyžínať aj 2x za rok). Náklady na ochranu proti zveri sú zhruba 110 EUR/ha/rok. Čiže za 5 rokov ošetrovania kultúr zaplatíme 1.300 EUR.

Ale náklady ešte stále neskončili. Kým začne byť porast opätovne ziskový, čakajú nás ešte minimálne dva výchovné zásahy, ktoré nás budú stáť spolu 700 EUR. Takže, keď to celé spočítame, zistíme, že po odčítaní priamych nákladov nám z tržieb ostalo  2250 EUR.

Odhadnúť mieru režijných nákladov na hektár lesa a produkčnú dobu je dosť náročné, pretože tieto sa veľmi rôznia v jednotlivých organizáciách. Ak by sme počítali s minimálnymi ročnými nákladmi 5 EUR/ha (mzdy a odvody odborného lesného hospodára, vedenie účtovníctva, poplatky, údržba cestnej siete…), tak náklady za 90 rokov rastu nášho modelového lesa predstavujú 450 EUR.

Nesmieme však zabúdať ani na štát, ktorý si tiež chce z nášho vyrúbaného hektára niečo zobrať. Z 1.800 EUR, ktoré predstavujú zisk z vyťaženia 1 hektára lesa napadnutého lykožrútom, odvedieme daň zo zisku vo výške 378 EUR. No a ešte daň z nehnuteľností, ktorá síce nepredstavuje ohromujúci sumu a pohybuje sa niekde okolo 1 EUR/ha/rok, ale za celú produkčnú dobu predstavuje 90 EUR.

Keď to teda celé zhrnieme, dopracujeme sa k výslednej sume, ktorá v našom modelovom príklade predstavuje 1332 EUR, ktoré sú reálnym ziskom vlastníka pri vyťažení 1 hektára podkornikovej kalamity. Inak povedané, na jednom kubíku drevnej hmoty majiteľ zarobí 4,44 EUR (zhruba 111 EUR za jeden kamión dreva). Štát a samospráva na tom istom kubíku zarobia 1,56 EUR (v skutočnosti ešte o hodne viac, nakoľko vo výpočte nie sú zahrnuté spotrebné dane, daň z dividend, dane z príjmu fyzických osôb ani dane z príjmu firiem podieľajúcich sa na ťažbe a doprave drevnej hmoty a na lesopestovnej činnosti).

Dúfam, že uvedený výpočet aspoň trochu zreálnil predstavy ľudí o obrovských ziskoch majiteľov lesa z kalamity.